Môj dedko, milovaná láska moja. Tento deň ma strašil v najhorších snoch. Neuveril by si, čo snov som o tom mala a vždy som ti niečo povedala. Možno som to v duši vedela, že mi odídeš prvý, ale nikdy som si to nepripustila. Dokonca ani vtedy, keď som bola pri tebe v posledných chvíľach tvojho života . Tak silno a z posledných síl si ma chytil za ruku a pozrel na mňa. Prísahám ti, že na ten okamih nikdy nezabudnem. Bolo to silné pre teba a aj pre mňa. To budeme navždy chápať len my dvaja. A dnes to prišlo. Musím sa s tebou naposledy rozlúčiť. Bohužiaľ. Bolí ma duša, boli ma celé telo ale bojujem, lebo ty by si nechcel aby som bola stále smutná a neschopná. A prečo ma bolí duša ? Lebo keď sa stretnú dve spriaznené duše, tak si rozumejú, sú ako jeden. A to si bol dedko ty pre mňa. Vždy si  chcel vedieť ako sa má tvoja najmilovanejšia vnučka, ako si stál vždy pri mne, ako si mi hovoril,, no čo slniečko moje “. ,,aaaa dedko mucha ´´ pamätáš ? Moja trauma z hmyzu ... celý život si mi pripomínal tú moju fóbiu z hmyzu, ktorú mám dodnes. Vždy ti na mne a Maťovi záležalo a strašne moc. Tvoje vnúčence si tak strašne miloval a my sme to obaja cítili.  Vždy si bol pre nás taká čistá krásna duša . Keď nám každý nadával, tak tu bol dedko, ktorý nám nenadal nikdy za nič. Zlato moje, veď ja si ani nepamätám že by si mi niekedy za niečo vynadal. Nikdy si neprestanem vyčítať, že si nestihol tu moju svadbu, veď si mi odmalička hovoril, že mi tam budeš tancovať. Rok dozadu nás opustil náš Paľko, o necelom roku  aj ty a ja len dúfam, že si v nebíčku užívate lepší život ako máme  tu dole. Čakajte na nás