My father was fond of Bammera Pothana's (బమ్మెర పోతన) poetry. In my childhood he used to narrate the story of Gajendra mokshamu (గజేంద్రమోక్షము) from
Bhagavatam (భాగవతం). I recall him singing the poems:
lAvokkimtayu lEdu dHairyamu vilOlambayye@M brANambulun
ThAvul dappenu moorChavachche@M danuvun Dassen SramambayyeDin
nIvEtappa nit@hparambe~ru@Mga mannimpamdagun dInunin
rAvE ISwara kAvavE varada saMrakshimpu bHadrAtmakA
లావొక్కింతయు లేదు ధైర్యము విలోలంబయ్యెఁ బ్రాణంబులున్
ఠావుల్ దప్పెను మూర్ఛవచ్చెఁ దనువున్ డస్సెన్ శ్రమంబయ్యెడిన్
నీవేతప్ప నితఃపరంబెఱుఁగ మన్నింపందగున్ దీనునిన్
రావే ఈశ్వర కావవే వరద సంరక్షింపు భద్రాత్మకా
sirikimjeppa@MDu SamKhachakrayugamum jEdOyi samdhimpa@M DE
parivArambunu jIra@M DabHragapatim bannimpa@M DAkarNikAm
tara dHammillamu@M jakkanotta@MDu vivAdaprOtthita SrIkuchO
pari chElAmchalamaina veeDa@MDu gaja prANAvanOtsAhiyai.
సిరికింజెప్పఁడు శంఖచక్రయుగముం జేదోయి సంధింపఁ డే
పరివారంబును జీరఁ డభ్రగపతిం బన్నింపఁ డాకర్ణికాం
తర ధమ్మిల్లముఁ జక్కనొత్తఁడు వివాదప్రోత్థిత శ్రీకుచో
పరి చేలాంచలమైన వీడఁడు గజ ప్రాణావనోత్సాహియై.
People liked Pothana's poetry in those days because of his easy and melodious style.